Tragické udalosti v Tbilisi sa odohrali na pozadí gruzínsko-abcházskeho
konfliktu. V dedine Lychny sa 18. marca 1989 zhromaždilo 30.000
Abcházcov, ktorí požadovali vystúpenie tejto autonómnej republiky z
Gruzínska a jej prijatie ako samostatnej zväzovej republiky v rámci
Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Kroky abcházskych
separatistov výrazne vyostrili vnútropolitickú situáciu v Gruzínsku.
Reakcia nenechala na seba dlho čakať.
Už 4. apríla sa začal v hlavnom meste Gruzínska Tbilisi časovo
neobmedzený míting, ktorý zvolali vodcovia gruzínskeho národného hnutia.
Čoraz hlasnejšie pri Dome vlády na prospekte Rustaveli zaznievali heslá
volajúce nielen po potrestaní abcházskych separatistov, ale aj
požadujúce nezávislosť Gruzínska a zvrhnutie komunistickej vlády.
Postupne na uliciach vyrástli barikády z nákladných áut a autobusov.
V noci z 8. na 9. apríla 1989 obkľúčili príslušníci vojsk sovietskeho
ministerstva vnútra a sovietskej armády približne 10.000 demonštrantov.
Keďže demonštranti odmietli výzvy na rozchod, generál Igor Rodionov
okolo 4.00 h vydal rozkaz vytlačiť ich z námestia.
Vojaci použili počas zákroku nielen omračujúce granáty, slzotvorný plyn,
ale demonštrantov rozháňali aj ženijnými lopatkami. Bilancia zásahu
bola tragická - vyžiadal si 21 obetí vrátane 18 žien a viac ako 250 ľudí
zranených.
Masaker na triede Rustaveli urýchlil cestu vystúpenia Gruzínska zo
Sovietskeho zväzu a k nezávislosti krajiny. V referende, ktoré sa
uskutočnilo 31. marca 1991, sa takmer 99 percent hlasujúcich pri vyše
90-percentnej účasti vyslovilo za nezávislosť. Deviateho apríla 1991,
čiže v deň druhého výročia Tbiliskej tragédie, vyhlásila republika,
ktorej starodávne meno znie Kolchida, nezávislosť. Prvým prezidentom
nezávislého Gruzínska sa stal bývalý disident Zviad Gamsachurdia.
Na mieste úmrtia demonštrantov na prospekte Rustaveli odhalili 23.
novembra 2004 pamätník pripomínajúci tieto tragické udalosti a v
Gruzínsku vyhlásili 9. apríl za Deň národnej jednoty.